Otvorený list č. 1 ústrednému riaditeľovi Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR

06.12.2014 22:00

Vážený p. ústredný riaditeľ ŠVPS SR,

 

V zmysle § 22 ods. 7 Zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov: Štát a obce zriaďujú, prevádzkujú a podieľajú sa na prevádzke útulkov a karantén pre zvieratá.

Podľa známej skutočnosti popísanej v príspevku na stránkach Plus 7 dní, štát zriadil  za veľké peniaze len jednu – jedinú karanténnu stanicu a  žiadny útulok v SR. Spomínanú karanténnu stanicu štát – Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ďalej len „ŠVPS SR“) do dnešného dňa neuviedol do prevádzky. Podľa môjho názoru náklady na zriadenie spomínanej karanténnej stanice boli podstatne vyššie ako bola informácia poskytnutá autorke článku. Ako konateľ spoločnosti, ktorá prevádzkuje karanténnu stanicu pre psov, mám dokonalý obraz o finančných nákladoch súvisiacich s prevádzkou karanténnej stanice aj pre iné druhy zvierat ako spoločenských.

(Článok Plus 7 dní na prečítanie tu: Štát bez karantény.pdf (1,6 MB)

            Napriek nedostatku priestorov v karanténnych staniciach a karanténnych oddeleniach útulkov v SR sa dobre fungujúca naša karanténna stanica stáva neustále terčom útokov zo strany ŠVPS SR, ktoré pociťujeme ako šikan a prenasledovanie, cieľom ktorých je likvidácia činnosti našej spoločnosti v oblasti poskytovania služieb súvisiacich s odchytom zvierat na požiadanie miest a obcí. Útoky na našu spoločnosť, ktoré nemožno označiť ako predpismi stanovené kontroly sa uskutočňujú prostredníctvom inšpektorov Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (ďalej len „RVPS“) Košice okolie, s ktorými naša spoločnosť do nástupu útokov ŠVPS SR korektne spolupracovala, inšpektori korektne a kvalifikovane vykonávali svoju kontrolnú činnosť.

                Útoky zo strany ŠVPS SR sa objavili, keď ako prevádzkovateľ riadne schválenej karanténnej stanice pre psov som si dovolil upozorniť pracovníkov RVPS Košice – mesto na neseriózny postup zvolený ich pracovníkom, ktorý ovplyvnil výsledok verejného obstarávania na dodávateľa asanačných služieb pre mesto Košice. So svojimi upozorneniami som nepochodil na RVPS Košice mesto, preto som si dovolil „obťažovať“ aj ŠVPS SR podaním viacerých podnetov a sťažností. Reakciou bol „nástup“ inšpektorov ŠVPS SR, ktorí sa viackrát operatívne dostavili za účelom zdiskreditovania zariadenia – karanténnej stanice pre psov, ktorú naša spoločnosť prevádzkuje. Pri návštevách audítorov ŠVPS SR neboli zistené žiadne zásadné nedostatky. So svojimi snahami som neprestal ani po tom, čo neprestával a neprestáva tlak zo strany ŠVPS SR na našu spoločnosť. Až posledná  moja argumentácia v podobe podanej sťažnosti, bola považovaná  za opodstatnenú. V sťažnosti som opakovane namietal, oprávnenosť vydania rozhodnutia o schválení karanténnej stanice spoločnosti Veterina s.r.o. Košice, ktoré bolo vydané až viac ako pol roka po víťazstve tejto spoločnosti vo verejnej súťaži. ŠVPS SR po viacerých upozorneniach neakceptovala výzvy, aby nariadila zrušenie vydaného rozhodnutia. Pod váhou mnou predložených dôkazov ŠVPS SR konštatovala, že spomenutá spoločnosť Veterina s.r.o. Košice nemá dostatok priestorov na umiestňovanie odchytených zvierat. Napriek tejto skutočnosti „s požehnaním“ RVPS Košice mesto toto zariadenie vykonáva svoje činnosti aj naďalej. A čo je najdôležitejšie, ŠVPS SR tejto spoločnosti nevenuje náležitú pozornosť, ale v útokoch na našu spoločnosť húževnato pokračuje. Na inom mieste a pri inej príležitosti predstavím celý rad ďalších pochybení, ktoré ŠVPS SR  v „chránenej“ karanténnej stanici spoločnosti Veterina s.r.o. Košice toleruje.

            Charakteru práce v karanténnej stanici Veterina s.r.o. Košice venovala pozornosť aj redaktorka Denníka Korzár, (článok na prečítanie tu: Denník Korzár 22.9.2014.pdf (1,4 MB). Dva dni po uverejnení článku „nastúpila“ do našej karanténnej stanice „trestná výprava“ 8 veterinárnych inšpektorov. Začali „objavovať“ nedostatky, ktoré ak by boli nedostatkami museli by byť objavené pri pravidelných kontrolách, ktoré boli v našej karanténnej stanici v minulosti vykonané.

Nechávam nezodpovedanou otázku, prečo sa tak deje ? Prečo do doby kým som neupozornil na protiprávne konanie inšpektora RVPS Košice mesto sme mohli vykonávať svoju prácu v kľude, v zhode s právnymi predpismi k spokojnosti našich zmluvných partnerov, ktorými sú mestá a obce ?   

            Konanie pracovníkov ŠVPS SR vedie k tomu, že nevylučujem možnosť, že činnosť našej karanténnej stanice, ktorá je aj naďalej terčom pretrvávajúcich útokov zo strany ŠVPS SR, budem nútený ukončiť.

Často si kladiem otázku:

            Aké je to vlastne správanie sa ŠVPS SR, ak ako reprezentant štátu neponúka ani len jeden koterec pre odchyteného psíka, na druhej strane toleruje prevádzkovanie zariadenia, ktoré nespĺňa veterinárne požiadavky a vedie k účelovej likvidácii funkčnej prevádzky, spĺňajúcej požiadavky na karanténnu stanicu obsiahnuté vo všeobecne záväznom právnom predpise.

            Viackrát som oslovil orgány veterinárnej starostlivosti (RVPS Košice mesto) s jednoznačne formulovanými otázkami a dostal som stanovisko nekorešpondujúce s položenou otázkou alebo odpoveď bola zamietnutá (ŠVPS SR) z dôvodov uvedených v rozhodnutí. Žiadna z otázok nebola takého druhu, aby ŠVPS SR nemohla na ňu odpovedať a bolo nesporné, že na položené otázky nemá povinnosť a možnosť kvalifikovane odpovedať iný orgán štátnej správy. Charakter otázok, ktoré trápia nielen ochrancov zvierat zostali teda do dnes nezodpovedané.

Aj touto cestou sa pýtam:  p. ústredný riaditeľ ŠVPS SR:

            Komu máme odovzdať odchytené túlavé psy („živé nálezy“ – vlastník nie je známy) po ukončení ich karantenizácie a na koho účet vykonať vakcináciu, prípadne liečebné zákroky u zvierat po ukončení pobytu v karanténnej stanici?

Nie je žiadnym tajomstvom, že útulky v SR, ktoré ani v jednom prípade nie  sú prevádzkované štátom a nie všetkým na prevádzku prispievajú obce a mestá, praskajú vo švíkoch a nie sú nafukovacie. Prežívajú len vďaka príspevkom a podpore ľudí, ktorým nie je ľahostajný osud, v útulkoch sa nachádzajúcich zvierat.

Pred dvoma rokmi som ŠVPS SR a Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR poskytol analýzu právnej úpravy nakladania so „živými nálezmi“, upozornil som na potrebu prijatia novej právnej úpravy, ktorá by zohľadnila špecifiká nálezov, ktorými sú zvieratá ako živé bytosti, schopné pociťovať bolesť aj keď z právneho hľadiska sú to „len“ veci. Okrem poďakovania za ponuku spolupráce zo strany ministerstva, nebol vykonaný žiadny krok smerujúci k zmene existujúceho nepriaznivého stavu, súvisiaceho s riešením problematiky túlavých zvierat, najmä psov, zmenou právnej úpravy.

Pýtam sa Vás, p. ústredný riaditeľ:

            Ako nakladať s odchytenými psami neznámych vlastníkov do času kým vyspelosť našich chovateľov dosiahne úroveň kedy sa nebudeme stretávať na uliciach miest a obcí so psami stratenými a opustenými pri súčasných kapacitných možnostiach ich následného možného umiestnenia?

Pýtam sa Vás p .ústredný riaditeľ:

            Ako naložiť s odchyteným psíkom umiestneným do karanténnej stanice po uplynutí karanténnej doby, u ktorého bola vykonaná vakcinácia, odčervenie, odblšenie, ktorý musí opustiť karanténnu stanicu a nie je možné ho umiestniť do existujúcich schválených zariadení v SR (existujúce útulky sú preplnené) ?

V právnej úprave nie je stanovená dĺžka karanténnej doby. Rozhodnúť o eutanázii takého  jedinca môže podľa dnes platného zákona o veterinárnej starostlivosti len vlastník, ktorý môže vysloviť, že zviera je nechcené a musí byť splnená aj druhá podmienka, že nie je možné umiestniť zviera do náhradnej starostlivosti. Mám potvrdené opakovanými informáciami, že kapacity existujúcich útulkov sú permanentne naplnené. Je tak splnená len druhá z podmienok, ale nie prvá, t.j. právo vlastníka zvieraťa vysloviť, že zviera je nechcené. Za takého stavu je povinnosťou každého subjektu, ktorý je detentorom „živého“ nálezu, tento odovzdať v zmysle § 135 Občianského zákonníka štátnemu orgánu. Podľa stanoviska Ministerstva financií, ktoré sme Vám poskytli, je v tomto prípade kompetentným štátnym orgánom Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktorý je Vaším nadriadeným orgánom a je tiež orgánom veterinárnej starostlivosti (§ 4 Zákona č. 39/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov). Naviac nesplnenie takejto povinnosti napĺňa skutkovú podstatu trestného činu § 236 Zatajenie veci (Zákon č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Pýtam sa Vás p .ústredný riaditeľ:

Ako je pripravená ŠVPS SR na prijímanie „živých“ nálezov ?

Finančné prostriedky preinvestované na zriadenie na umiestňovanie zvierat vo Veľkom Krtíši – ak by boli k dispozícii našej spoločnosti, rozhodne by neostali „umrtvené“ tak ako je tomu dnes v prípade karanténnej stanice vo Veľkom Krtíši. Je mi jasné, že budovanie kapacít na umiestňovanie nálezov živých zvierat nie je riešením existujúceho problému túlavých zvierat. Riešením je eliminácia nežiaduceho rozmnožovania spoločenských zvierat a prísne sankcionovanie nezodpovedných chovateľov opúšťajúcich svoje zvieratá a chovateľov, ktorí nezabraňujú ich útekom. Tejto problematike by mala ŠVPS SR venovať svoju zvýšenú pozornosť aj volaním po personálnom posilnení poddimenzovaných oddelení veterinárnej starostlivosti Vami riadených RVPS v SR, ktoré sú orgánmi ochrany zvierat pred ochoreniami a týraním.

 

Vážený p. ústredný riaditeľ,

vzhľadom k tomu, že doterajšia komunikácia (listy s Vaším podpisom) ani moje snaženia nepriniesli žiadnu pozitívnu kvalitu zo strany ŠVPS SR a neprestali sme byť terčom útokov o ktorých máte vedomosti,  budem nútený Vám oznámiť a opakovane oznamovať termín dodávok zvierat odchytených po ukončení doby ich karantenizácie, ktoré do ďalšej starostlivosti zverím ŠVPS SR alebo niektorej organizácii riadenej ŠVPS SR. S cieľom zabezpečiť protokolárne odovzdanie zvierat po karantenizácii na miesto odovzdania zásielky zvierat pozvem zástupcov printových a elektronických médií ako aj príslušníkov policajného zboru a zástupcov s nami spolupracujúcich ochranárskych združení.  

V prípade, že s Vašim „požehnaním“ budú pretrvávať útoky na našu karanténnu stanicu, nevylučujem prijatie môjho rozhodnutia o ukončení jej prevádzkovania. V takom prípade zmluvný vzťah s odberateľmi našich služieb nebude obsahovať záväzok karantenizovať odchytené zvieratá na požiadanie obcí, ale len úkon – odchyt túlavého zvieraťa a jeho odovzdanie štátnemu orgánu tak ako to vyplýva z platných právnych predpisov.

            Tento otvorený list (označený ako č.1), ktorý Vám zasielam uverejňujem v tejto fáze aj na našej internetovej stránke a preposielam Ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a riaditeľom RVPS v SR.

 

                                                                                                                                Miloslav Hudák v.r.

                                                                                                                                konateľ spoločnosti